Zsolt Sütő, Strekov 1075: Hľadám vyšší princíp

Zsolti (web Strekov1075) je pro mě zásadní postavou našeho středoevropského regionu. Slovensko-maďarský charakter, který formoval mnohé, včetně mě, a ke kterému vzhlížíme a často si chodíme pro radu. Jeho upřímnost a člověčenství se beze zbytku propisuje i do jeho lahví.

Vždycky vidí na věci ještě další rozměr než druzí, ale svůj názor nikomu nenutí, spíš nenápadně inspiruje, což z něj pro mě dělá dobrého leadera. I proto je pro mě vždycky radost s ním mluvit - ať už na podiu v Táboře v rámci nedávné oborové konference Sold Out Talks během festivalu Bottled Alive, nebo takhle ve dvou, jako další z našich vinařských interviews. (Ale stejně nejlepší je pít s ním víno: něco, by měl každý zažít. Teprve tehdy poznáte, jak ho miluje.)

Text Milan Nestarec / Foto archiv Strekov1075 a Lucie Kohoutové

Jak se máš? Jaké teď zažíváš období? Platí i v roce 2026, že v zimě mají lidé v zemědělství méně práce a víc času na sebe, nebo se to dneska všechno prolíná dohromady a práce je celý rok stejně?

Trochu viac času som mal na čítanie a úvahy o tom, ako sa život okolo mňa mení. Rozmýšľal som o tom, či to mám len prijať, alebo či mám dávať energiu do toho, aby som sa snažil vedome ovplyvňovať svoje okolie podľa svojich názorov. Prišiel som na to, že všetky výzvy doby sa týkajú toho, či ako komunita vieme spolupracovať. Doba individualizmu a budovania seba samého priniesla priestor pre „bublinovú spoločnosť“. Vidím okolo seba samé bubliny, nie je konsenzus ani len v základných životných otázkach. Dal som si otázku, či mám dostatočný kredit na to, aby som sa snažil premostiť a spájať. Už striháme, pre mňa to je najkrajšie obdobie, ktoré dáva priestor aj na meditáciu, aj čas na počúvanie podcastov.

Půjdu rovnou k věci. Vím, že řešíš dost palčivý problém se zlatým žloutnutím [aka fytoplazma] a musel jsi některé vinice i vyklučit. Jaká je celá geneze tohoto problému a na co se máme připravit my v severnější lokalitách? Je jasné, že se to bude šířit.

Aj problém fytoplazmy hlboko ovplyvnil moje úvahy. Prišiel som na to, že najvážnejším problémom pri riešení je komunita. Technicky vieme čo máme robiť, ako problému môžeme čeliť. Klúčom sú slová: všetci, spolu a jednotne. A zase komunita so spoločnými zásadami. Bez komunikácie a bez tzv.networkingu a bez pocitu spolupatričnosti to nepôjde.

Tvůj názor dlouhodobě beru v našem středoevropském regionu za jeden z nejzajímavějších. Proto se Tě budu ptát na závažná témata. Jedním z nich je klimatická změna. Vím, že k tomu bylo už řečeno mnoho, ale mě zajímá tvůj pohled na věc, jestli např. vnímáš, že se na něco v této diskuzi zapomíná.

Po fytoplazme, alebo aj v súbežne s ňou, je to ďaľšia výzva nielen pre vinárov. Podľa všetkého klimatické zmeny nevieme otočiť, ale môžeme ich spomaliť našimi aktivitami, vytvárať oázy, kde malými zásahmi do mikroklímy vieme lokálne dopady zmierniť. Čím viac takýchto oáz vznikne, o to väčší bude globálny dosah. Kľúčovým bude udržať vodu. Riešenia hľadám v permakultúre. Akceptujem všetky zmeny, zlé aj dobré, lebo mi dávajú signál, že žijem.

Předpokládám, že budeš nucený vysázet nové vinice, minimálně jako náhradu těch, co jsi vyklučil. Jak budeš dnes přemýšlet o výsadbě? Které proměnné budeš brát dneska v potaz, co bude jiné než u výsadby např. před 20 lety?

Uvažujem o výsadbe len v jednej lokalite, kde viem ovplyvniť život vinohradu ako celku. Chce to zabudnúť na intenzívne pestovanie. Snažiť sa budem o oázu, kde vinič bude súčasťou tejto záhrady s minimálnym vykorisťovaním s cieľom mať úrodu. Odroda mňa čoraz menej zaujíma, čo sa týka odrodového chuťového profilu, ale zaujíma ma imúnny systém rastliny, zdravá rastlina, zaujíma ma život.

Jedna z věcí, která je pro Tebe typická, je kolíkový vinohrad, tzv. výsadba na hlavu. Máš každopádně můj obdiv, já jsem se k tomu nikdy neodhodlal. Jak bys shrnul své bezmála dvě dekády zkušeností s tímto náročným vedením?

K výsadbe kolíkového vinohradu ma viedla romantika. Až potom som si uvedomil, čo všetko to prináša, čo všetko je iné, defacto výhodné a nevýhodné. Zaujala ma výskumná práca v Badacsonyi kutató intézet, kde 15 rokov porovnávali mušty tej istej lokality pri kolíkovom, nízkom a vysokom vedení. Kolíkový vinohrad dával najvyváženejšie pomery cukor-kyseliny v každom roku, teda kolíkový vinohrad najlepšie kompenzoval výkyvy počasia. V roku 2008 som začal s 0,5ha vlašáku, 2010-2012 som vysadil 4 ha, konkrétně Portugal, Vavrinec, Veltlín, Vlašák, Pinot noir a Aurelius.

Mám viac problémov s perenospórou, menej s múčnatkou. Ručné práce sú enormne ťažšie, takže som sa veľa venoval technickým riešeniam – strihanie s elektrickými nožnicami s dlhou rúčkou, mechanizácia a nový spôsob viazania koreňov, drónové postrekovanie .... atď. Trápil som sa s problémami, ale aj tešil z ich vyriešení. Je problém s tzv. greeningom, lebo je problém so zaburenením podkorenného pásu. Čakajú nás ďalšie výzvy, lebo tento spôsob vedenia nebol cieľom technicky riešiť v minulosti.

Výhody tohto vedenia sú, že ma automaticky vedie k Simonit&Sirch-ovmu rezu, vinič je menej vegetatívny a viac generatívny, viac zadržiava vodu, má intenzívnejší mikrobiálny život, nie sú dráty, ktorých prítomnosť elektricky a elektromagneticky ovplyvňuje energetické pomery vo vinohrade. Najlepšie je na tom to, že mám pocit, že žijem. Nič neviem dopredu, orientujem sa viac na základe pocitov a hľadám tzv.nadvihnuté horizonty, jak by řekl Béla Hamvas. [Maďarský filosof, za komunismu zakázaný, dnes považovaný za jednu z nejvýznamnějších postav maďarského myšlení 20. století. Jeho esej Filosofie vína (1945) je kultovní text, který povyšuje pití vína na duchovní praxi. Pozn. ed.]

Často jsi spojován s drony a aplikaci biodynamických preparátů pomocí nich – jak jsi zatím spokojený s výsledky?

Nie som veľmi vedecký typ, neviem empiricky dokázať to, čo tvrdím, ale zodpovedne viem prehlásiť, že to funguje. Budúca ochrana viniča bude spočívať vo zvyšovaní odolnosti rastlín. Kontaktné prípravky, ktoré musia dosiahnuť čo najväčšie listové prekrytie a dosah na strapce, neviem efektívne drónom používať. Ale informácie cez elicitory budeme môcť dostať cez dróny za každého počasia a bez utužovania pôdy. Koniec koncov, už 3 roky robím ochranu len drónmi na ploche 5 ha kolíkového vinohradu a výsledky sú viac než sľubné.

Líbí se mi na Tobě, že dokážeš propojit dva relativně oddělené světy, ultra přírodní na jedné straně a využití moderních technologií na druhé. Máš nějaké další příklady těchto moderních pomocníků? Nebo naopak fuck-upy, kde byla na počátku dobrá víra, ale v praxi to nefungovalo?

Neverím v slepé opakovania starých praktík a tzv. marketingového obrábania vinohradov napr. kôňmi. Verím tomu, že musíme sa „vrátiť“ do minulosti a už s našimi novými vedomosťami ich pochopiť a využiť. Kassai Lajos, zakladateľ tradičného jazdeckého lukostrelectva, povedal, že nemáme pokračovať v činnostiach našich predkov, ale máme nasledovať ich ciele.

Jsi hlasitý zastánce přírodního vína bez kompromisů, což tě dostalo tam, kde jsi. Díváš se dneska na všechno stejnýma očima, jako před 10 či 15 lety? Základní myšlenka je předpokládám pořád stejná – nic nepřidat, nic neodebrat. Ale došlo za ta léta díky zkušenostem k nějaké korekci v tvé filozofii?

Filozofiu mám takú istú, len časom viac a viac prichádzam na to, ako túto filozofiu premietnuť do praxe. Napr. pred 15-mi rokmi som si ešte tak neuvedomoval, že síra je taký blokátor procesov, ktorá prekóduje všetky procesy vo víne, že vykolajuje nasmerovanie terroiru, že „zaZIPuje“ víno a nikdy sa nedozvieme, aký je reálny prejav samotnej pôdy vo víne. Neuvedomoval som si v dostatočnej miere dôležitosť starostlivosti o pôdu, že víno je priamo závislé od mykorízy, teda od súčinnosti mikrobiálneho života a rastliny, a že charakter vína je priamym dôsledkom ich spolupráce.

Osobně vnímám, že prezentace přírodních vinařů založená na vymezování se není už delší dobu úplně správná. Určitá militantnost měla ve své době smysl, ale dnes to z mého pohledu už úplně neplatí. To, že je víno naturální, ho přece nečiní automaticky lepším – kvalita je vždy soubor více aspektů. Jak se na toto díváš ty?

Naplno súhlasím s tebou. Náš hodnotový systém nie je militantný, tak sa podľa toho správajme. Nepochopenie našich názorov ostatnými nás neospravedlňuje v nepochopení druhých, hlavne preto, lebo tí druhí sme tiež my. Nemám rád verejnú vertikálnu polarizáciu, zlý, dobrý, lepší. Hodnotím veci cez svoje zrkadlo hodnôt a neočakávam od nikoho, aby so mnou súhlasil. Mám rád, keď vidím, keď niekto si cibrí svôj hodnotový systém, aby mal svôj názor.

Myslíš si, že bio zemědělství a obecně udržitelnější přístup je věc, která je dostatečně silná, aby se rozšířila "odspodu", od samotných pěstitelů, nebo je potřeba nějaký příkaz shora? Například nějaké nařízení, případně ještě podpořené finanční dotací, tak jak je u nás v EU zvykem? Koneckonců i ta druhá varianta hraje ve finále ve prospěch přírody. Jak se k rozšiřování neinvazivního zemědělství stavíš ty?

Veľa rozmýšľam o komplikovaných sieťach, o teórii sietí a tzv. big data. Príroda je najkomplikovanejšia sieť, akú poznáme a neexistuje k nej manuál. Jedine intuitívne sa k nej viem postaviť, tak ako aj k tejto otázke. Myslím si, že sme už narazili do steny a v doterajších invazívnych postupoch nemá zmysel pokračovať. Neverím ani v príkazy zhora a ani všeobecne v podpory. V ideálnom prípade by mal svet fungovať bez manipulácií a podpôr.

Keď uvažujeme o podporách, tak by som systém otočil. Každému by som dal rovnakú podporu na hektár, aby pôda bola obrábaná, ale kto ju znečisťuje, by musel vrátiť podporu.

Někde jsem slyšel, že v budoucnu bude pro víno daleko důležitější a skloňovanější móda než klimatická změna. Co si myslíš o trendech? Vnímáš na sobě, že stylistika tvých vín se mění, protože se mění konzument, nebo se vyvíjí tvoje vlastní chuť?

Módu prirovnávam k nálade vo včelstve – akú náladu bude mať ľudstvo v budúcnosti, netuším, tak ma to ani neovplyvňuje. Trendy vnímam, nechám ich na seba pôsobiť, ale úprimne sa sústreďujem na to, ako sa mením. Hľadám korelačný bod, kde viem vyžiť, chrániť prírodu, nerobiť predražené vína a robiť vína, ktoré mi chutia. Voľakedy som mal v obľube extrémnejšie vína, ale ako stárnem čoraz viac a viac mám rád vína kľudné s vysokou energiou. Nemyslím teraz na E na 100ml.

Co je podle Tebe důležité pro budoucí budování renomé našeho regionu? Za mne je toto věc, na které bychom měli my vinaři daleko víc pracovat společně, kolektivně.

Myslím si, že by sme potrebovali veľmi jednoduchú podporu zo „štátneho marketingu“. Tí, ktorí majú reálnu tendenciu a hlavne ochotu ísť na medzinárodnú scénu, by mali mať čiastočne hradené výdavky na účasť na festivaloch. Napr. vinárstvo s produkciou 30 000 fliaš by sa mohla uchádzať max. o 15,000 eur na základe svojho plánu na konkrétny rok a hradených napr. 50% výdavkov. Firmy s veľkosťou do 100 000 fliaš majú reálnu šancu sa uplatniť medzinárodne, pri tom uvažujem len naturálne vína.

Chce to veľmi jednoduchú schému pomoci, jednoduché vyhodnotenie a celoročný budget vinára. Myslím si, že bez úspešne etablovaných firiem nemáme šancu ukázať ani región. Treba zapichnúť vlajky na mapu, lebo len tak sa zviditeľní región.

Nasvedčuje tomu aj to, čo povedal Phil Sareil z Jenny&Francois [distributor Nestarce i Strekov1075 v USA, pozn. ed.] v panelovej diskusii na Bottled Alive, že konzumenti sa pýtajú menej známych vinárov, že ako sú ďaleko od Nestarca.[Smích] Kolegiálni vinári sa aj tak správajú spontánne a zorganizovali by sa sami na základe podobných hodnôt. Násilné spájanie zhora je nepochopenie toho, ako sa naturálna scéna vyvíja.

Často jsme pod tíhou rychlosti dnešního světa nuceni vnímat věci velmi povrchně, okrajově, protože nemáme čas se zabývat určitým tématem do hloubky. Je podle tebe něco, čemu se dneska v našem oboru přikládá malá váha, nebo se na to zapomíná? Kam bychom jako vinaři, konzumenti, či společnost měli více upřít zrak?

Nebudem populárny svojim názorom, ale chcelo by to viac kreativity od vinárov. Všimol som si, že medzi tínedžermi sme tak trochu za snoby. V ich očiach stále moralizujeme, vysvetlujeme hlboké myšlienky namiesto toho, aby sme vyžarovali energiu a radosť zo života. Stále len plačeme, že mladá generácia nepije víno, že preferujú iné vlnové dľžky, že Zeťáci a alfáci nemajú úctu k tradícii, atď..... musíme mladších spoznať, nesnažiť sa ich pochopiť len akceptovať, teda ísť medzi nich. Asi tak.

Poslední otázka: co Tě v poslední době překvapilo, otevřelo oči, potěšilo, nebo přimělo se na chvíli zastavit?

Vždy som vedel, aká je dôležitá komunita a spolupráca, mať okolo seba dobrých ľudí, priťahovať sa navzájom, gravitovať sa. Vo všetkých oblastiach života preciťujem ten istý problém, a to, že sme sa stali príliš solitérmi. Sústredili sme sa len na svoje vlastné hodnoty, vlastné šťastie, ktoré bez okolia, teda bez spolupráce a bez svedkov nášho bytia, sa stáva neplatným. Príroda je názorným príkladom spolupráce jedincov. Človek vo vedomí, že má na to právo, ako jeden z účastníkov prírody, si zobral diktatúrne riadenie procesov.

Myslím hlavne na evolúciu rastlín, kde šľachtením a spôsobom obrábania sme zastavili prírodný a prirodzený vývin rastlinnej populácie. Monokultúrami sme síce dosiahli efektivitu a prosperujúce poľnohospodárstvo a máme z toho zisk, ale len finančný a nie dlhodobý. Hľadám iný model, skutočnú rovnováhu. Do akej miery sa môže pestovať hrozno bez monokultúry a čo je vlastne dlhodobým ziskom. Peniaze určite nie sú prioritou, ale nedajú sa vylúčiť, lebo sú jednou z pák. Hľadám vyšší princíp a iné praktiky, na základe ktorých vieme žiť a vieme nechať žiť.

Podívejte se na naše DALŠÍ ROZHOVORY & ČLÁNKY